Senzomotorické hry: keď deti objavujú svet rukami

Deti prirodzene potrebujú chytať, stláčať, presýpať, miesiť, tvarovať, rozotierať a skúšať. To, čo nám dospelým môže pripadať ako obyčajné hranie sa s pieskom, penou či modelovacou hmotou, je pre dieťa spôsob, ako spoznáva svet.
A presne na tomto princípe sú založené senzomotorické hry – spájajú zmyslové vnímanie s pohybom a aktívnou činnosťou dieťaťa.
Čo vlastne znamená senzomotorická hra?
Slovo možno znie trochu odborne, jeho princíp je však veľmi jednoduchý. "Senzo" súvisí so zmyslovým vnímaním a "motorika" s pohybom. Pri senzomotorickej hre teda dieťa niečo vníma svojimi zmyslami a zároveň s tým aktívne pracuje.
Keď dieťa naberie do dlane dynamický piesok, cíti jeho štruktúru a zároveň ho presýpa medzi prstami. Keď stláča modelovaciu hmotu, vníma jej mäkkosť a súčasne zapája ruky a prsty. Pri hre s penou skúma úplne inú konzistenciu a pri tvorení z Tubi Jelly sleduje, ako sa materiál počas hry mení. Zmysly a pohyb jednoducho pracujú spoločne.
Prečo deti takéto hry tak priťahujú?
Senzomotorické materiály nemajú iba jedno tlačidlo, ktoré dieťa stlačí, a hračka následne niečo urobí. Dieťa musí byť aktívne. Môže materiál presýpať, stláčať, vaľkať, miešať, deliť, spájať alebo tvarovať. Skúša, čo sa stane, keď použije viac sily, čo sa zmení, keď materiály skombinuje, alebo ako dosiahnuť výsledok, ktorý si predstavilo.
A veľmi dôležité je, že neexistuje iba jeden správny výsledok. Z jednej kôpky dynamického piesku môže vzniknúť hrad, koláč, cesta pre autíčka alebo jednoducho niečo, čo dieťa s radosťou postaví a o pár sekúnd opäť rozpučí. Aj to je hra.
Každý materiál ponúka iný zážitok
Práve preto má zmysel ponúknuť deťom rôzne druhy senzorických materiálov.
Magický dynamický piesok môžu presýpať, stláčať a tvarovať pomocou rúk alebo formičiek. Je zaujímavý tým, ako sa pri manipulácii správa, a umožňuje stále nové spôsoby hry.
Modelovacie hmoty sú vhodné na tvarovanie, vaľkanie a vytváranie vlastných postavičiek, predmetov či celých malých svetov.
Senzorické peny prinášajú úplne odlišný hmatový zážitok. Deti môžu skúmať ich konzistenciu, dotýkať sa ich, rozotierať ich a sledovať, ako sa pri hre správajú.
Tubi Jelly pridáva aj prvok malého experimentu. Dieťa nie je iba používateľom hotového predmetu, ale môže sledovať samotný vznik farebných gélových tvarov.
A senzomotorická hra nemusí zostať iba pri stole. Kriedy v spreji dokážu preniesť tvorenie von, kde sa do hry zapája celé telo. Deti môžu kresliť veľké obrazce, vytvárať cesty, ihriská či vlastné herné plochy.
Netreba vymýšľať zložité aktivity
Na senzomotorickej hre je výborné práve to, že rodič nemusí vždy pripraviť komplikovanú aktivitu. Niekedy úplne stačí dať dieťaťu materiál, niekoľko jednoduchých pomôcok a priestor. K dynamickému piesku pridajte formičky a nádobky. K modelovacej hmote valček alebo vykrajovačky. Pri senzorickom materiáli môžete použiť lyžičky, kelímky či ďalšie vhodné pomôcky na naberanie a presýpanie. A potom nechajte dieťa skúšať. Dospelý môže hru jemne rozvíjať otázkami: "Čo sa stane, keď to stlačíš?", "Dokážeš z toho vytvoriť guľôčku?" alebo "Čím by sme mohli naplniť tento pohár?"
Nie je však potrebné dieťaťu neustále ukazovať, ako sa má správne hrať.
Trochu neporiadku môže byť súčasťou objavovania
Áno, pri senzorických hrách sa občas niečo vysype, rozotrie alebo skončí tam, kde sme to úplne neplánovali. Pomôže preto jednoduchá príprava. Vyhraďte miesto na hranie, použite podložku alebo väčšiu nádobu a pri materiáloch, ktoré to vyžadujú, zabezpečte dohľad dospelého a riaďte sa pokynmi výrobcu a odporúčaným vekom konkrétneho produktu. Potom sa nemusíte sústrediť na každé zrniečko piesku a dieťa dostane väčšiu slobodu skúmať.
Najdôležitejšia pomôcka? Detská fantázia
Senzomotorické hry nepotrebujú displej ani presný scenár. Ich čaro spočíva v tom, že materiál je iba začiatkom hry. Dieťa rozhodne, či sa z piesku stane hrad, z modelovacej hmoty príšerka, z farebného gélu nový tvor alebo z kresby na chodníku cesta do úplne vymysleného sveta. A práve preto máme tento druh hrania radi aj v Čarovných hračkách.
Pretože niekedy je najlepšou hračkou tá, ktorá dieťaťu nepovie, čo má robiť – ale dá mu priestor prísť na to samému.

